Tlak na výkon a vznik sociálno-patologických javov
Veľa ľudí vyhľadáva sociálnu interakciu nie kvôli radosti z komunikácie, ale za určitým účelom. Teda chce niečo za niečo – či už ide o finančné, vzťahové alebo informačné výhody. K slovu sa okrem záujmu o druhého dostáva zištnosť, kalkulácia a snaha dominancie. Zvykli sme si vyrastať v spoločnosti lovcov a zberačov, pričom lovci vždy potrebujú úlovok a zberači sa snažia o to, aby nežili z energie a života iných. Spoločnosť je teda nastavená na konzumný spôsob života a vysoké štandardy. Z zdroje sú však obmedzené. Tu vzniká moment tlaku, ktorý môže byť spúšťačom patologického sociálneho správania.
Snaha uspieť za každú cenu – syndróm potápajúceho sa Titanicu
Dosahovanie svojich cieľov cez manipuláciu iných je bežným, no patologickým javom, ktorý možno zaznamenať v oblasti partnerských, pracovných, či iných vzťahov. Patologickosť spočíva v tom, že v zdravej spoločnosti majú silnejší pomáhať slabším a tým sa má zvyšovať celková spokojnosť sociálnej skupiny a jej celku. Ľudia sa naučili veriť v to, že ak som na niekoho dobrý / dobrá, získam viac. K tejto dobrote ich teda nevedie prirodzene svedomie či empatia ale snaha obohatiť sa.
Pri komunikácii existuje určitý systém sociálnej výmeny informácií. A teda niekto sa vždy na úkor druhého obohatí. Okrem toho je iným druhom sociálneho správania určitá skupinová zodpovednosť, ktorá zapričiní to, že jednotlivec stráca zodpovednosť za svoje činy a všetka zodpovednosť je teda na skupine, ako homogénnom celku pracujúcom jednotne. Tak trochu ide o syndróm Titanicu, kedy na úkor seba, osoba potápala hlavy ostatným. Tento jasný viditeľný moment nastane však až vtedy, keď zlyhajú všetky vyjednávania a stratégie manipulatívnejších jedincov. S tlakom silnejších alfa samcov v spoločnosti sa často jednotlivec vysporiadava seba deštrukciou či samovražednými sklonmi, ktorým predchádzajú depresie či stavy úzkosti a paniky.
Takže možno to zhrnúť tak, že jestvujú v spoločnosti jednotlivci, ktorí si všimnú slabých ľudských stránok svojich kolegov či partnerov. Tie potom využívajú ako slabé miesta, cez ktoré dosahujú svoje ciele. V odbornej terminológií možno tento jav nazvať machiavelizmus. Osoba naberá určité právo povyšovať sa a využívať svoje vedomosti pre svoje osobné dobro. Ak teda poznám potreby alebo slabé stránky skupiny, môžem na nej vyvinúť určitý strategický postup, aby som ju donútila k správanie, ktoré chcem. Využiť môžem čokoľvek, v čom som dobrý, hrubú silu, manipuláciu, vydieranie, alebo určitú stratégiu až hru, ktorej pravidlá poznám len ja.
Vzťah, ktorý ničí ideály romantikov
Vo vzťahovej rovine sa často ženy stretávajú so syndrómom dobrého chlapca. Muž, ktorý chce nadviazať romantický či len intímny vzťah s partnerkou, sa tak povediac pretvaruje a je milším, aby dosiahol svoj cieľ. Takéto konanie sa proste naučí jednoducho cez skúsenosti, pozorovaním potrieb iných. V kolektívnej rovine si môže vyberať podobný typ žien s podobnými vlastnosťami, keďže vie, že ich zvládne zlomiť na svoj účel. Všetko sa naučí tak povediac za pochodu, prirodzene, na základe svojich vlastností a chladného myslenia.
Problémom je, že city a pocity iných využívame ako páčidlá dobrých stavov, ktoré chceme dosiahnuť. Na konci tohto experimentu možno určitý jednotlivec získa výhodu alebo dosiahne cieľ, no na úkor neštastia či trvalej straty niečoho toho druhého. Tým dostávame do nešťastia druhých ľudí. Budovanie si šťastia na nešťastí druhom je antisociálne správanie.
Sociálna komunikácia a interakcia medzi ľuďmi by nemala byť založená na antisociálnych formách správania. Avšak v realite len ťažko vidieť do hláv ľudom a rozpoznať potencionálne riziko pre jedincov so slabšou mierou rivality. Takže často ľudia čelia skrytému šikanovaniu, bossingu, sexuálnemu obťažovaniu alebo domácemu násiliu bez toho, aby vedeli nájsť efektívne riešenie svojej patologickej submisívnej situácie. Potrebné je budovanie sebahodnoty, práca na seba rozvoji, ale aj asertivite.
Rovnako osoží množstvo informácií, ale aj prevencia, nastavením si svojich osobných hraníc. Problematike sa nevyhýba žiadne prostredie, ale môže sa viac vyskytovať, ak je prostredie nezdravé. Je to viac o ľuďoch, ako o ich vzdelaní či sociálnom zaradení. Základom je aby spoločnosť dokázala vytvoriť dostatočné ochranné podmienky pre jednotlivcov, ktorí potrebujú pomoc. V každej komunite, spoločnosti či práci logicky vzniká systém, v ktorom možno nájsť dominantnejších a submisívnejších jedincov. Každý človek ma za sebou jedinečné skúsenosti a minulosť. Oklieštiť výskyt len na základe ,,tabuliek,, a percent by nebolo prezieravým.
obrázky: freepik.com